Thomas Dillinger pôsobí ako docent na Inštitúte priestorového plánovania TU Wien.
Aká je vaša úloha v konzorciu a čím do projektu STICS prispieva práve vaša organizácia?
TU Wien je najväčšou vedeckou a technickou výskumnou inštitúciou v Rakúsku a náš výskum v oblasti priestorového plánovania má tradíciu dlhšiu ako 50 rokov. Na tieto skúsenosti chceme nadviazať a v rámci projektu STICS nimi prispieť k budovaniu inovačného ekosystému na Slovensku. Konkrétne sa podieľame na tvorbe vedeckých základov pre inovácie a živé laboratóriá, na vývoji smart nástrojov a podporujeme pilotný projekt Green Campus zdieľaním príkladov dobrej praxe z nášho kampusu.
Čo sa vám podarilo zrealizovať, vyvinúť či zorganizovať zhruba do polovice projektu STICS – a na čo ste najviac hrdí?
TU Wien sa zapája do viacerých živých laboratórií alebo ich už realizovala. Päť z nich sme mohli priniesť ako príklady dobrej praxe do akademickej diskusie v rámci pracovného balíka 2. V oblasti Smart Tools sa zameriavame na vývoj dashboardu na vizualizáciu využitia územia a zapečatenia pôdy na Slovensku. Obzvlášť hrdí sme na to, že sme mohli projekt STICS predstaviť na medzinárodných vedeckých konferenciách. Veľmi nás potešila najmä prezentácia STICS na World Planning Schools Congress 2026 v Helsinkách, kde sme zároveň mali príležitosť stretnúť mnohých kolegov z projektu a nadviazať s nimi kontakty.
Čo plánujete dokončiť a dodať do konca projektu?
Predovšetkým plánujeme dokončiť vyššie spomenutý dashboard zameraný na využitie územia a zapečatenie pôdy na Slovensku. Už sme preverili dáta dostupné od štátnych inštitúcií a v súčasnosti ich pripravujeme a spracúvame. Dashboard má byť vyvinutý ako pilotný projekt pre Trenčiansky kraj, pretože práve tam sú dáta najkomplexnejšie.
Ako tieto výstupy ovplyvnia cieľovú skupinu a akú inováciu prinášajú?
Cieľom dashboardu je poskytnúť prehľadnú vizualizáciu všetkých relevantných geopriestorových dát týkajúcich sa využitia územia a zapečatenia pôdy. Má predovšetkým pomôcť miestnym obyvateľom lepšie pochopiť vývoj v ich regióne a miestnym rozhodovacím orgánom poskytnúť podklady pre plánovacie rozhodnutia.
Čo priniesol projekt STICS vašej organizácii – a čo vám osobne?
Projekt STICS ponúka TU Wien jedinečnú príležitosť nadviazať užšie väzby s mnohými slovenskými partnermi. Osobne ma vždy veľmi teší výmena skúseností s kolegami, vzájomné učenie sa a najmä porovnávanie plánovacích stratégií medzi našimi dvoma krajinami.
Aké skúsenosti ste v projekte získali? Čo by bolo dobré ďalej rozvíjať a čo by ste nabudúce urobili inak?
Mimoriadne zaujímavé je porovnávanie rakúskeho a slovenského systému plánovania. Existuje medzi nimi veľa podobností, ale aj rozdielov. Ďalšia výskumná spolupráca v oblasti priestorového plánovania má určite veľkú hodnotu. Stále sa máme od seba čo učiť.
Čo je podľa vás najväčšia pridaná hodnota projektu STICS?
Myslím si, že budovanie inovačného ekosystému a iniciatíva spájať všetkých zainteresovaných aktérov budú mať pre Slovensko ďalekosiahle pozitívne dôsledky. Vytvorenie siete, ktorá bude podporovať inovácie aj v budúcnosti, je nepochybne najväčšou hodnotou projektu.
Čo by malo zostať a fungovať aj po skončení projektu?
V nadväznosti na predchádzajúcu otázku by som chcel zdôrazniť, že pokračujúca spolupráca medzi aktérmi z akademickej sféry, verejného sektora, priemyslu a občianskej spoločnosti je nevyhnutná na podporu ďalších inovácií na Slovensku. Zachovať by sa však mala aj spolupráca s medzinárodnými výskumnými partnermi, ako je TU Wien, aby sme získavali pohľad zvonku a nové poznatky.