Anna Vaňová, Katarína Vitálišová a Lucia Dobrotová pôsobia na UMB ako koordinátorka projektu, zástupkyňa koordinátorky projektu a líderka WP2 a vedúca SILAbu.
Aká je vaša úloha v konzorciu a čím do projektu STICS prispieva práve vaša organizácia?
UMB je lídrom projektu STICS a zabezpečuje jeho komplexný manažment a koordináciu. Zároveň sa podieľa na realizácii siedmich z ôsmich pracovných balíkov a má kľúčovú úlohu pri tvorbe udržateľného inovačného ekosystému. V rámci WP2 – Innovation Ecosystem prepájame výskumné poznatky s potrebami samospráv, venujeme sa identifikácii transformačných potrieb území, rozvoju inovačných ekosystémov a prístupom k efektívnemu, evidence-based (založené na dátach a overených poznatkoch) a place-based (prispôsobené potrebám konkrétnych území / rešpektujúce špecifiká jednotlivých území) riadeniu miest a regiónov. V spolupráci s projektovými partnermi sme vytvorili inšpiratívne zbierky domácich a zahraničných príkladov dobrej praxe v technických a sociálnych inováciách implementovaných v mestách a regiónoch, o fungovaní živých laboratórií, ale aj príkladov využitia behaviorálnych intervencií podporujúcich úspešnosť realizovaných inovácií. Dôležitou súčasťou nášho príspevku je aj rozvoj SILAbu (Živého laboratória sociálnych inovácií) v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom, kde sa sociálne inovácie spolutvoria, testujú a pripravujú na širšie využitie v praxi. UMB do projektu prináša najmä výskumnú a metodickú expertízu, skúsenosti zo spolupráce s verejnou správou a riešením problémov lokálneho a regionálneho rozvoja, vzdelávanie a schopnosť prepájať akademické poznanie so samosprávami, firmami, neziskovým sektorom a verejnosťou.
Čo sa vám podarilo zrealizovať, vyvinúť či zorganizovať zhruba do polovice projektu STICS – a na čo ste najviac hrdí?
Do polovice projektu sa podarilo vybudovať a stabilizovať spoluprácu rozsiahleho konzorcia 24 partnerov, ukončiť prípravnú fázu a posunúť projekt od nastavovania procesov k pilotnému overovaniu inovatívnych riešení v šiestich Living laboch. Z pohľadu UMB považujeme za dôležitý posun vo výskume a metodickej práci zameranej na potreby samospráv, inovačné ekosystémy a inteligentné riadenie území prostredníctvom formovania špecifických ekosystémov typy živého laboratória. V SILAbe sa v spolupráci s BBSK pripravilo pilotovanie sociálnych inovácií v oblasti vzdelávania. Vznikla metodika na meranie kvality a dopadu vzdelávania v oblasti podnikavosti mladých a rámec kompetencií, ktorý má byť overovaný priamo na stredných školách. Významný je aj rozvoj vedeckých, vzdelávacích a diseminačných aktivít projektu a zapájanie študentov do riešenia reálnych problémov miest a regiónov. Najviac sme hrdí na to, že sa STICS postupne mení z projektového konceptu na fungujúce prostredie spolupráce, v ktorom sa výskum, potreby územia a konkrétne riešenia stretávajú pri jednom stole.
Čo plánujete dokončiť a dodať do konca projektu?
Do konca projektu chceme dokončiť a overiť kľúčové metodické a výskumné výstupy zamerané na fungovanie inovačných ekosystémov, transformačné potreby území a evidence-based a place-based verejné politiky. V rámci SILAbu plánujeme pilotne overiť pripravené riešenia v reálnom prostredí, vyhodnotiť získané dáta, metodiky upraviť podľa výsledkov a pripraviť ich na širšie využitie a replikáciu. Dôležité bude tiež dokončiť vzdelávacie aktivity, preniesť poznatky do výučby a celoživotného vzdelávania, podporiť disemináciu výsledkov a pripraviť odporúčania pre samosprávy a verejné politiky. Našou ambíciou je, aby výstupy neostali iba projektovými dokumentmi, ale boli reálne použiteľné aj po skončení financovania.
Ako tieto výstupy ovplyvnia cieľovú skupinu a akú inováciu prinášajú?
Najväčší prínos vidíme pre samosprávy a ďalších aktérov verejnej správy, ktorí získajú lepšie podklady pre rozhodovanie, metodiky a overené postupy pre zavádzanie inovácií. Výstupy SILAbu majú zároveň priamy význam pre školy, mladých ľudí, regionálnych aktérov a organizácie pracujúce s rozvojom talentu a kompetencií. Inovácia spočíva najmä v spôsobe práce: riešenia nevznikajú izolovane, ale v Living laboch sa spolutvoria s používateľmi, testujú v reálnych podmienkach, vyhodnocujú pomocou dát a následne upravujú a škálujú. STICS tak prepája technologické a sociálne inovácie s participáciou, dátami a evidence-based rozhodovaním a vytvára podmienky, aby samosprávy nemuseli inovácie nakupovať „naslepo“, ale mohli ich najskôr overiť v praxi.
Čo priniesol projekt STICS vašej organizácii – a čo vám osobne?
UMB projekt priniesol výraznejšie prepojenie výskumu s praxou, nové medziodborové a medzisektorové partnerstvá a možnosť overovať vedecké a metodické prístupy priamo v prostredí samospráv a regiónov. Posilnil tiež spoluprácu so slovenskými aj zahraničnými partnermi, otvoril nové možnosti pre aplikovaný výskum, vzdelávanie a zapájanie študentov a zvýšil viditeľnosť tém smart transformácie, sociálnych inovácií a regionálneho rozvoja na univerzite. Osobne nám projekt priniesol cennú skúsenosť s koordináciou veľmi komplexného konzorcia, s prepájaním rozdielnych pohľadov akademického, verejného, súkromného a neziskového sektora a najmä s prenášaním výskumných poznatkov do konkrétnych riešení. Veľkou hodnotou sú pre nás aj nové profesionálne kontakty a možnosť učiť sa priamo z praxe partnerov a Living labov.
Aké skúsenosti ste v projekte získali? Čo by bolo dobré ďalej rozvíjať a čo by ste nabudúce urobili inak?
Projekt nás utvrdil v tom, že inovácie v území nemožno rozvíjať oddelene od ľudí, ktorí ich budú používať, od dostupných dát ani od reálnych kapacít samospráv. Získali sme ďalšie skúsenosti s riadením komplexnej spolupráce, metodikou Living labov, participatívnym spolutvorením riešení, evidence-based a place-based prístupmi a s prepájaním výskumu, vzdelávania a implementácie. Do budúcnosti by bolo vhodné ešte viac rozvíjať dlhodobú udržateľnosť siete partnerov, systematický zber a vyhodnocovanie dát, prenos overených riešení medzi regiónmi a kapacity ľudí, ktorí budú inovácie zavádzať. Pri podobnom projekte by sme od úplného začiatku ešte väčší dôraz kládli na skoré zosúladenie ukazovateľov, dátových potrieb a nadväzností medzi jednotlivými pracovnými balíkmi a na kontinuálne zapájanie koncových používateľov počas celého procesu vývoja a testovania.
Čo je podľa vás najväčšia pridaná hodnota projektu STICS?
Najväčšou pridanou hodnotou STICS je, že vytvára funkčný most medzi výskumom, samosprávami, firmami, neziskovým sektorom a občanmi. Nejde iba o výmenu poznatkov, ale o spoločné vytváranie a testovanie riešení v reálnych podmienkach. Living laby umožňujú overiť, čo skutočne funguje, zmerať dopad, riešenie upraviť a až potom ho prenášať ďalej. Projekt tak súčasne buduje inovačný ekosystém, zvyšuje kapacity samospráv, podporuje prácu s dátami a vytvára priestor pre technologické aj sociálne inovácie. Práve toto prepojenie aktérov a schopnosť meniť výskumné poznanie na praktický a škálovateľný výsledok považujeme za jeho najväčšiu hodnotu.
Čo by malo zostať a fungovať aj po skončení projektu?
Po skončení projektu by mala zostať fungujúca sieť spolupráce a dôvera medzi partnermi. Living laby vrátane SILAbu by mali pokračovať ako otvorené priestory na spolutvorbu, pilotné overovanie a hodnotenie inovácií. Ďalej by sa mali využívať vytvorené metodiky, dátové a digitálne nástroje, vzdelávacie programy a mechanizmy zdieľania poznatkov, ako aj model rozširovania siete o ďalšie samosprávy, firmy, akademických partnerov a občanov. Za kľúčové považujeme, aby sa overené riešenia ďalej replikovali v slovenských mestách a regiónoch a aby inovovanie zostalo bežnou súčasťou rozhodovania a rozvoja území, nie jednorazovou projektovou aktivitou.