Ing. Andrej Přívara, PhD. pôsobí na Ekonomickej univerzite v Bratislave ako manažér kvality projektu STICS.

Aká je vaša úloha v konzorciu a čím do projektu STICS prispieva práve vaša organizácia?

V konzorciu pôsobím ako manažér kvality projektu STICS, teda manažér kvality projektu. Zodpovedám za nastavenie a dodržiavanie systému zabezpečenia kvality projektových výstupov: formálnu kontrolu deliverables pred ich odovzdaním (proces QG-2), jednotné pravidlá názvoslovia, verzovania a jazykových mutácií dokumentov, vedenie QA registra a prípravu výstupov na finálne schválenie a archiváciu.

Ekonomická univerzita v Bratislave je zároveň gestorom výstupu D1.3 Plán kvality, ktorý tvorí metodický rámec kontroly kvality pre celé konzorcium a určuje kritériá, ktorými prechádza každý projektový výstup. EUBA prispieva do projektu aj odbornou kapacitou v oblasti ekonómie a verejných politík, prispievala k výstupu D8.4, a v rámci projektu sú vedené dizertačné práce zamerané na behaviorálnu ekonómiu vo verejnej správe a v elektronických službách.

Čo sa vám podarilo zrealizovať, vyvinúť či zorganizovať zhruba do polovice projektu STICS – a na čo ste najviac hrdí?

Za hlavný výsledok prvej polovice projektu považujem vybudovanie funkčného systému zabezpečenia kvality, ktorý stojí na výstupe D1.3 Plán kvality. Nešlo len o spracovanie dokumentu: v praxi sa zaviedli jednotné pravidlá pre prípravu projektových výstupov, ich názvoslovie, verzovanie a jazykové mutácie, viacstupňový proces kontroly a evidencia v QA registri, ktorá umožňuje kedykoľvek doložiť, v akom stave sa ktorý výstup nachádza.

Prínos sa ukázal pri príprave prvej monitorovacej správy, keď bolo treba v krátkom čase skompletizovať vyše dvadsať výstupov od rôznych partnerov v dvoch jazykových verziách. Vďaka zavedeným pravidlám a registru bolo možné rýchlo overiť ich stav, dohľadať chýbajúce podklady a pripraviť balík príloh v konzistentnej podobe.

Najviac ma teší, že sa v konzorciu s 24 partnermi podarilo dostať kontrolu kvality do bežnej praxe ako prirodzenú súčasť prípravy výstupov, nie ako formalitu na konci procesu.

Čo plánujete dokončiť a dodať do konca projektu?

Do konca projektu budem pokračovať v zabezpečovaní kontroly kvality všetkých zostávajúcich projektových výstupov, počnúc balíkom výstupov plánovaných na september 2026 v rámci WP3 a WP7. Súčasťou je dokončenie formálneho uzatvárania už dodaných výstupov, teda doplnenie schvaľovacích záznamov a archivačnej stopy tak, aby bola dokumentácia projektu kedykoľvek pripravená na kontrolu alebo audit.

Plán kvality bude v druhej fáze projektu aktualizovaný v nadväznosti na doterajšie skúsenosti s implementáciou. Predpokladám aj priebežné zapájanie do prípravy ďalších monitorovacích správ a do publikačných výstupov konzorcia.

Ako tieto výstupy ovplyvnia cieľovú skupinu a akú inováciu prinášajú?

Kontrola kvality nie je smerom von najviditeľnejšou časťou projektu, no práve od nej závisí, či sa výsledky výskumu dostanú k cieľovým skupinám v použiteľnej podobe. Mestá, obce a regióny dostanú metodiky a nástroje, ktoré prešli overeným procesom posudzovania, sú dohľadateľné, verzované a dostupné v oboch jazykových verziách. To znižuje riziko, že samospráva bude pracovať s neaktuálnym alebo neschváleným podkladom.

Inovatívnym prvkom je samotné nastavenie systému kvality v konzorciu 24 partnerov z akademického, verejného aj podnikateľského sektora, kde má každá organizácia vlastné zvyklosti. Vytvorenie spoločného rámca s jednotnými pravidlami a viacstupňovým posudzovaním je prenositeľné aj do ďalších projektov podobného rozsahu.

Čo priniesol projekt STICS vašej organizácii – a čo vám osobne?

Pre EUBA priniesol projekt zapojenie do širokého konzorcia, ktoré prepája akademický sektor so samosprávami a firmami. To otvorilo priestor pre výskum orientovaný na reálne potreby miest a obcí, pre publikačné výstupy aj pre témy záverečných a dizertačných prác, ktoré vznikajú priamo v nadväznosti na projektové aktivity.

Mne osobne dala rola manažéra kvality iný pohľad na projektové riadenie. Kvalita výstupu totiž nezávisí len od odbornej úrovne textu, ale rovnako od toho, či sa vie dohľadať, kto ho schválil, kedy a v ktorej verzii. Naučil som sa tiež pracovať s veľmi rôznorodou skupinou partnerov a hľadať riešenia, ktoré sú formálne správne a zároveň v praxi zvládnuteľné.

Aké skúsenosti ste v projekte získali? Čo by bolo dobré ďalej rozvíjať a čo by ste nabudúce urobili inak?

Najcennejšou skúsenosťou je poznanie, že systém kvality sa nedá zaviesť len vydaním dokumentu. Rozhodujúce je, aby partneri chápali, načo pravidlá slúžia, a mali dosť času ich naplniť.

Rozvíjať by bolo dobré priebežnosť procesu. Osvedčuje sa, keď sa výstup dostáva na kontrolu kvality v dostatočnom predstihu a nie tesne pred termínom odovzdania, keď už na zapracovanie pripomienok nezostáva priestor.

Nabudúce by som od začiatku presnejšie zadefinoval časový harmonogram kontroly kvality, teda konkrétne dátumy odovzdania podkladov QA officerovi naviazané na termíny výstupov, a spolu s tým aj postup pri schvaľovaní a archivácii.

Čo je podľa vás najväčšia pridaná hodnota projektu STICS?

Najväčšou pridanou hodnotou je prepojenie svetov, ktoré u nás zvyknú fungovať oddelene. Akademický sektor má výskumné kapacity, samosprávy poznajú reálne problémy svojich území a firmy vedia dodať technológie. STICS tieto tri strany posadil za jeden stôl a vytvoril priestor, kde sa riešenia nielen navrhujú, ale aj testujú v konkrétnych mestách a obciach prostredníctvom living labov.

Rovnako podstatné je, že projekt nezostáva pri teoretických konceptoch. Výstupy majú podobu použiteľných nástrojov, metodík a vzdelávacích programov, ktoré samosprávy vedia zaviesť do vlastnej praxe.

Čo by malo zostať a fungovať aj po skončení projektu?

V prvom rade siete a vzťahy medzi partnermi. Spolupráca medzi univerzitami, samosprávami a firmami, ktorá počas projektu vznikla, má hodnotu aj po jeho skončení a mala by pokračovať v ďalších projektoch a spoločných aktivitách.

Ďalej living laby ako prostredie, kde sa dá inovácia overiť v reálnych podmienkach, a vzdelávacie programy pripravené v rámci WP7, ktoré môžu byť súčasťou stálej ponuky celoživotného vzdelávania pre zamestnancov samospráv.

Za trvalý prínos považujem aj metodické zázemie projektu vrátane systému zabezpečenia kvality. Ide o prenositeľný rámec, ktorý je využiteľný pri riadení ďalších rozsiahlych konzorciálnych projektov, a to nielen na EUBA.