Štyri dni, dve mestá, desiatky zastávok. Slovenská delegácia primátorov, starostov a zástupcov podnikateľského sektora hľadala od 1. do 4. júna 2026 v Helsinkách a Espoo odpoveď na otázku, ktorá sa v našich samosprávach opakuje najčastejšie: ako premeniť teóriu o smart cities na niečo, čo naozaj funguje.
Odpoveď, ktorú sme si priviezli, je prekvapivo jednoduchá. Nie je o technológiách. Fíni totiž na prvý pohľad nerobia nič, čo by sa nedalo urobiť aj u nás. Robia však jednu vec dôsledne: každá investícia u nich plní viac úloh naraz. Knižnica je zároveň dielňou. Garáž je zároveň krytom. Dopravný uzol je zároveň mestskou štvrťou. A práve v tom je rozdiel medzi mestom, ktoré má smart projekty, a mestom, ktoré je smart.
Deň prvý: dopravný uzol, ktorý sa stal mestom
Program sme začali u fínskeho developera YIT rozborom jeho vlajkového projektu Mall of Tripla v Helsinkách.
Tripla nie je nákupné centrum. Je to komplex, ktorý v sebe spája masívny dopravný uzol, bývanie, kancelárie, obchody aj verejné priestory, a stojí na mieste bývalej priemyselnej zóny. Projekt má certifikát LEED Platinum a zelené strechy tvoria až 40 % jeho plochy.
Pre slovenské samosprávy je to ukážka toho, ako sa dá zanedbané územie premeniť na živé centrum komunity namiesto toho, aby sa naň postavila ďalšia monofunkčná budova.
Deň druhý: otvorené dáta, jeden lístok a mesto, ktoré nepredáva pozemky
Druhý deň patril inovačným hubom Forum Virium a EpiCenter Helsinki, ktoré fungujú ako testovacie laboratóriá pre nové technológie. Presne ten typ prostredia, ktorý u nás budujeme cez Living Laby projektu STICS.
V oblasti mobility Fíni ukázali, kam mieria. Predstavili nám open source aplikáciu dostupnú na GitHube, ktorú do roku 2030 plánujú rozvinúť tak, aby si cestujúci kúpil jediný lístok z domu až po cieľové dvere bez ohľadu na to, koľko dopravných prostriedkov cestou vystrieda. Výsledok doterajšej práce hovorí sám za seba: až 90 % obyvateľov Helsínk sa dnes pohybuje pešo, na bicykli alebo verejnou dopravou.
Najsilnejšiu inšpiráciu pre správu obecného majetku sme však našli v štvrti Kalasatama, ktorá vzniká na mieste bývalých dokov. Mesto tu pozemky nepredáva. Vlastní ich a developerom ich dlhodobo prenajíma. Udrží si tak kontrolu nad tým, čo na jeho území vznikne, a zároveň trvalý príjem. Celá štvrť navyše používa pneumatický potrubný systém zberu odpadu ukrytý pod zemou.
Deň sme zavŕšili na pôde Veľvyslanectva SR v Helsinkách, kde našu delegáciu prijal slovenský veľvyslanec.
Deň tretí: ako sa inovácie dostanú do rozhodovania
Tretí deň sme sa presunuli o úroveň vyššie, k mechanizmom, ktoré inovácie umožňujú.
Na magistráte mesta Helsinki sme študovali, ako sa inovácie dostávajú z prezentácií do praxe a ako mesto tvorí novú stratégiu, ktorá pružne reaguje na meniace sa podmienky namiesto toho, aby ostala platná desať rokov bez zmeny.
Na Ministerstve pre ekonomiku a zamestnanosť sme sa venovali fínskemu národnému konceptu Smart City a spôsobu, akým štát realizuje projekty v oblasti udržateľnosti. Pri tejto príležitosti sme predstavili platformu STICS a naše ciele. Zástupcov ministerstva sme rovno pozvali na medzinárodný summit inDays Michalovce 2027 (11. a 12. mája 2027).
Návšteva športového parku Laajasuo pripomenula, že inovácia nie je len softvér. Kvalitná infraštruktúra, inkluzívne herné prvky a premyslený urbanizmus budujú odolné komunity rovnako účinne ako akákoľvek aplikácia.
Deň štvrtý: knižnica z rybárskych sietí a garáž, ktorá je krytom
Posledný deň priniesol dva najsilnejšie príklady toho, o čom je celá táto cesta.
V inovačnom meste Espoo sme navštívili mestskú knižnicu Lippulaiva, ktorá sídli priamo v nákupnom centre napájanom geotermálnou energiou. Knižnica je ukážkovým projektom cirkulárnej ekonomiky: stoly a stoličky sú repasované, koberce utkané z vyradených rybárskych sietí. Nájdete v nej zdieľanú dielňu Makersplace s nástrojmi a šijacími strojmi, komunitnú kuchyňu aj kreatívne zóny pre deti.
Zástupcovia Espoo nám ukázali, ako mesto prepája vlastné ciele s globálnymi cieľmi udržateľného rozvoja (SDG). Dva príklady, ktoré stoja za zapamätanie:
- Škôlky fungujúce nepretržite, s poplatkami odstupňovanými podľa príjmu rodiny, určené pre ľudí pracujúcich na zmeny.
- Herný priemysel a esport ako nástroj na prepájanie komunít a zvyšovanie fyzickej aktivity mládeže.
A napokon Helsinki a ich riešenie, ktoré vzniklo z geologickej nevyhnutnosti. Mesto leží na skale, preto infraštruktúru sťahuje pod zem. Navštívili sme hlbinné viacposchodové garáže s kapacitou 1 248 miest v dvoch 400 metrových tubusoch, ktoré vďaka premyslenému návrhu slúžia zároveň ako moderné kryty civilnej ochrany pre tisíce obyvateľov.
Jedna stavba, dve funkcie, dvojnásobná návratnosť.
Študijná cesta sa skončila, práca na projekte STICS pokračuje. Získané dáta, kontakty a overené postupy prenášame do konkrétnych projektov pre slovenské regióny.
Projekt STICS vznikol práve preto, aby sme slovenské samosprávy prepájali s najnovšími inováciami, expertmi a funkčnými riešeniami zo zahraničia. Naším cieľom nie je o inováciách teoretizovať, ale prinášať overené postupy priamo do praxe našich miest a obcí.
Fínsko ukázalo, že to ide. Otázka teraz neznie, či to dokážeme aj my, ale ktorá slovenská samospráva bude prvá.
