Na knižný trh prichádza nová publikácia Tri pohľady na mesto, autorský „trojhlas o meste“, ktorý ponúka interdisciplinárny pohľad na fenomén urbanity z perspektívy architekta, urbanistu a psychológa. Kniha autorov Mateja Jašša (FM UK/ STU), Milana Husára (FM UK/ STU) a Michala Hajduka (absolvent FAD STU) skúma mesto ako komplexný sociálny, priestorový a kultúrny systém – ako živý organizmus aj symbolický text, ktorý vypovedá o spoločnosti viac než akákoľvek iná forma kultúrnej produkcie. Publikácia je koncipovaná ako trilógia: tematická, autorská aj aplikačná. Autori sledujú genézu urbanity, jej historické vrstvy aj súčasné transformácie.
Dňa 18.6.2026 sa v kultúrnom centre BOD na Hraničnej 38 v Bratislave konal krst knihy „Tri pohľady na mesto“ (autori Michal Hajduk, Milan Husár, Matej Jaššo), ktorá vyšla v nakladateľstve Salónik s.r.o, s podporou projektu STICS. Kniha je unikátnym pohľadom na mesto a jeho urbanitu a prináša pohľad Tri pohľady na mesto sú netradičnou cestou naprieč urbanizmom, architektúrou, históriou aj psychológiou mestského života.
Kniha nie je klasickou učebnicou urbanizmu. Je zároveň filozofickou esejou, kultúrnym sprievodcom aj premýšľaním o tom, ako mestá formujú naše vzťahy, hodnoty, identitu a predstavy o budúcnosti. Číta sa ako mapa miest, ale aj ako mapa spoločnosti, v ktorej žijeme. Na krste knihy bola realizovaná panelová diskusia s autormi o knihe a jednotlivých mestách, ktorým je venovaná. Udalosť prilákala značný záujem účastníkov predovšetkým z akademickej sféry a odbornej verejnosti. Knižka „Tri pohľady na mesto“ je pokusom priniesť čitateľom a čitateľkám centrálnu tému urbanity vo forme trilógie. Trilógie autorskej, trilógie tematickej a trilógie aplikačnej.
Mesto je azda najkomplexnejším sociálnym systémom, ktorý človek vytvoril a je scénou, ktorá nás neopúšťa po celý život. Je textom, ktorý čítame každý deň, a zároveň prostredím, v ktorom sa odohráva väčšina našich profesijných aj súkromných aktivít. Zážitok s mestským prostredím, jedinečnosť emócie, ktorú dokáže mestský priestor sprostredkovať a udržať, sú nenahraditeľnými skúsenosťami v živote každého človeka. Mesto nás socializuje, inšpiruje, rozvíja a často nás dokáže aj sklamať či zradiť. Je naším každodenným partnerom na ceste životom. Platí, že aj pár hodín strávených v cudzom meste si dokážeme pamätať celý život. Zároveň nikdy neprenikneme do každého tajomstva rodného mesta, hoci v ňom žijeme štyridsať rokov…
Náš počin je predovšetkým epistemologickou trilógiou o meste a urbanite ako jeho základnej vlastnosti. Sledujeme jej genézu, kde, ako a prečo sa rodí, aké faktory majú rozhodujúci vplyv na jej konečnú podobu, ako je interpretovaná dnes a ako bola interpretovaná v minulosti. Urbanita nie je len jedinečná vlastnosť mestského prostredia, jeho schopnosť sprostredkovať komunikáciu a sociálne väzby, ale je aj odrazom histórie, minulosti, súčasných aj minulých mocenských a politických hegemónií a konfliktov, ale aj našich predstáv o spravodlivosti, rovnosti, demokratickosti či iných hodnotách, ktoré do nej premietame. Je kolektívnym dielom, výsledkom určitého kompromisu v rámci vplyvových siločiar. Mení sa každý deň, a napriek tomu tieto zmeny niekedy nevidíme. Je často prvým varovným príznakom toho, že sa spoločnosť nevyvíja dobrým smerom. Mesto je komplexným symbolickým textom, ktorý povie budúcim generáciám o nás pravdepodobne viac ako akákoľvek literatúra, hudba či iné umenie. Urbanita je predovšetkým kreatívnym a jedinečným prejavom mesta.
Naša trilógia pokračuje predstavením jej troch rôznych podôb. Zamierime do historického mesta ako výsledku postupného vrstvenia vplyvov, jedinečných umeleckých počinov aj praktických riešení minulosti. Horizont náboženstva a panovníckej moci ako jedinej nadčasovej autority v tradičnej spoločnosti je faktorom, ktorý azda najviac ovplyvnil podobu našich historických miest. Krása Piranu, Českého Krumlova a Istanbulu však nie je len krásou historického dedičstva veľkých príbehov kresťanskej či osmanskej kultúry. Je aj poctou bezmenným každodenným zásahom laikov, tvoriacich súčasť celku. Jednota vernakulárnej a „veľkej” architektúry v jednom, bez regulatívov a stavebných predpisov.
Moderné mesto je dedičstvom 20. storočia – storočia najväčšieho emancipačného projektu v dejinách ľudstva, so všetkými jeho triumfami aj katastrofami. Príbeh Brazílie, mesta uprostred nekonečného cerrada, je ako sen, ktorý sa vracia celý život. Plano Piloto je ako tá najjednoduchšia reflexia Cabralovho kríža… jediného spojenia s domovom, zasadeného do prostredia bez pamäti, bez koreňov a bez kontinuity. To všetko je prerozprávané geniálnym Costovým a Niemeyerovým architektonickým jazykom. Nasleduje Novi Beograd – Titov veľký sen, akoby z iného časopriestoru, ktorý je kronikou tretej cesty, farebného psychedelického mixu socializmu a kapitalizmu. Pochádza z čias, keď ešte utópia bola predovšetkým umelecká a politická, a nie technologicko-informačná ako dnes. Ostali len halucinózne zvyšky starého sveta a opustené kancelárie v Genex Tower, tomto „stopárovi z pekla” na kraji Belehradu. A naša Petržalka – monštrózny pokus postaviť druhú Bratislavu na pravom brehu Dunaja, ktorá sa však nakoniec nezrútila sama do seba, ale ponúka nám prekvapivo bohatú mnohodimenzionálnu súčasnosť. A niekedy sa v nej dozvieme o sebe viac ako v nablýskanom centre.
Žijeme v časoch, keď veľké modernistické projekty pokryla patina minulosti a pri pohľade na geometrické funkcionalistické sídliská a stavby mnohých zaplavujú pocity nostalgie a sentimentu. Vznikajú hypermoderné mestá, ktoré sú úplným opakom Aténskej charty, mestá zložené z „tokov a networkov” namiesto miest zložených z „miest”, mestá kde sa všetko prepletá a mení, mestá, kde je virtuálny priestor štvrtou dimenziou toho reálneho. Hamburg ako mesto najmodernejších technológií a postupov, ktoré roky riadil z pozície hlavného architekta náš krajan Peter Gero. Dubaj, mesto ako generická ilúzia premietaná na globálne plátno sveta a Šanghaj, ambiciózny pokus skrotiť obrovský ekonomický rozmach a oceán miliónov ľudí do formy udržateľného smart city (zatiaľ so všetkými pôrodnými bolesťami, sklamaniami a nepochopeniami) sú našimi príspevkami k tejto podobe urbanity.
Tvorba tejto knihy bola pre nás aj trilógiou osobnou a autorskou. Pohľady architekta, priestorového plánovača a psychológa na mesto sa konfrontovali v našich nekonečných debatách v hamburských prístavných krčmách, za volantom pri cestách kaňonmi divokej Bosny či počas upršaných zimných popoludní v našich stiesnených kanceláriách. Radi by sme sa teraz o túto formatívnu skúsenosť podelili s vami.
