Čo robí mesto zdravým? Projekt sa touto otázkou zaoberá prostredníctvom rámca na porozumenie a hodnotenie miest z neantropocentrickej perspektívy, ktorý zahŕňa prostredie spolu s jeho ľudskými a neľudskými aktérmi. Rámec je operacionalizovaný ako priestorový index, ktorý identifikuje, kde sa environmentálne zaťaženia kumulujú a ktorí aktéri ich nesú.
Miestá rozdeľujú environmentálne podmienky nerovnomerne. Znečistenie vzduchu, hluk a teplo sa koncentrujú v určitých mestských častiach, zatiaľ čo zelené plochy, stromová vegetácia a základné služby sa často nachádzajú inde; tie isté štvrte pritom nesú viacero zaťažení naraz. Tieto podmienky ovplyvňujú obyvateľov aj vtáky, hmyz a rastlinné spoločenstvá, ktoré závisia od mestských biotopov. V plánovacej praxi sa zvyčajne merajú jednotlivo, v samostatných hodnoteniach.
Koncept One Health vychádza z predpokladu, že zdravie ľudí, zdravie zvierat a zdravie prostredia sú vzájomne prepojené. Uplatňuje sa predovšetkým v epidemiologickom dohľade a vo veterinárnej politike a doposiaľ nebol prevedený do nástroja, ktorý by plánovači mohli využiť pri priestorových rozhodovaní.
V rámci projektu STICS sme vyvinuli rámec One Health City Framework (OHCF), ktorý túto medzeru vyplní. Rámec bol vytvorený na základe analýzy literatúry z oblastí urbanizmu, ekológie, verejného zdravotníctva, krajinnej architektúry, ochranárskej biológie a vedomostných systémov pôvodných spoločenstiev. Mesto sa opisuje prostredníctvom troch domén – aktérov, ktorí ho obývajú, prostredia a zastavaného prostredia – a troch prierezových vrstiev, ktoré formujú ich vzájomné interakcie: governance, technológie a sociokultúrne podmienky. Zdravie ľudí, ekologická funkcia a environmentálna expozícia sú umiestnené v jednej štruktúre, ktorá nepovažuje ľudské záujmy za jediný referenčný bod.
One Health City Index (OHCI) prevádza tento rámec do merateľného geopriestorového modelu. Index pracuje na troch mierkach – mesto, štvrť a jednotlivá parcela – čo umožňuje prepojiť územné vzorce s podmienkami na konkrétnej ulici. Vychádza z otvorene dostupných dát, čo umožňuje jeho použitie aj v mestách s obmedzenou dátovou infraštruktúrou.
Výsledkom je mapa toho, kde sa environmentálne zaťaženia kumulujú, ktoré populácie ich nesú a kde by jediný zásah priniesol prínosy vo viacerých doménach súčasne. Výsadba pouličnej stromovej vegetácie môže napríklad znížiť tepelnú expozíciu, zlepšiť konektivitu biotopov a zvýšiť priechodnosť pre chodcov; tento index tieto kombinované účinky zviditeľňuje ešte pred prijatím rozhodnutia. Prístup podporuje ciele udržateľného rozvoja 3 (dobré zdravie a kvalita života), 11 (udržateľné mestá a komunity), 13 (ochrana klímy) a 15 (život na pevnine).
