Ako riadenie univerzít na Ukrajine počas vojny mení naše chápanie udržateľného kampusu.

Čo znamená zelený kampus (Green Campus), keď nie je elektrina, budovy nie sú bezpečné a študenti nemôžu chodiť na vyučovanie?

Pre ukrajinské univerzity to nie je teoretická otázka. Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie fungujú ukrajinské vysoké školy v mimoriadnych podmienkach – čelia bezpečnostným hrozbám, poškodeniu infraštruktúry, výpadkom dodávok energie, presídľovaniu a neustálej neistote.

Ich skúsenosť nastoľuje pre európske univerzity zásadnú otázku: Môže byť kampus skutočne udržateľný, ak nedokáže zaručiť základnú bezpečnosť a potreby svojej akademickej komunity?

Táto otázka sa stala ústrednou témou diskusií na medzinárodnom workshope Workshop on Green Campus Development, Living Labs and Resilient University Management (Rozvoj zeleného kampusu, živé laboratóriá a odolné riadenie univerzity), ktorý sa konal v Bratislave 19. – 22. októbra 2026 v rámci projektu STICS – Smart Transformation and Innovation Consortium Slovakia.

Workshop spojil zástupcov ukrajinskej a slovenskej akademickej obce, ktorí si vymieňali skúsenosti s udržateľným rozvojom kampusov, riadením univerzít a krízovým manažmentom. Ukrajinskí účastníci priniesli praktické poznatky o tom, ako môžu univerzity fungovať aj vo vojnových podmienkach a čo tieto skúsenosti znamenajú pre budúcnosť univerzitných kampusov v celej Európe.

Nový pohľad na zelený kampus: bezpečnosť na prvom mieste

Koncept zeleného kampusu sa tradične zameriava na environmentálnu udržateľnosť: energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie, udržateľnú mobilitu, hospodárenie so zdrojmi a znižovanie environmentálnej stopy prevádzky univerzity.

Skúsenosti ukrajinských univerzít však ukazujú, že environmentálnu udržateľnosť nemožno posudzovať oddelene od inštitucionálnej a ľudskej bezpečnosti.

Skôr než sa univerzita môže sústrediť na znižovanie spotreby energie, musí zabezpečiť, aby elektrina vôbec bola k dispozícii. Skôr než začne budovať inteligentné vzdelávacie prostredie, musí poskytnúť bezpečné priestory, kde môžu študenti a učitelia študovať a pracovať. Skôr než bude propagovať udržateľný životný štýl v kampuse, musí zabezpečiť prístup k základným službám a podpore.

Neznamená to opustiť koncept zeleného kampusu. Znamená to uznať, že odolnosť je predpokladom udržateľnosti.

Odolný kampus musí byť v prvom rade schopný chrániť svoju komunitu, udržať nevyhnutné služby a zabezpečiť kontinuitu vzdelávania. Až keď sú tieto základy zabezpečené, môžu univerzity rozvíjať pokročilejšie environmentálne a technologické riešenia.

Ukrajinská skúsenosť preto naznačuje dôležitý posun v uvažovaní o rozvoji kampusov: od zeleného kampusu orientovaného prevažne environmentálne k integrovanému odolnému inteligentnému zelenému kampusu (Resilient Smart Green Campus).

Tri dimenzie odolnosti univerzity

Diskusie na workshope vychádzajúce z ukrajinských skúseností identifikovali tri navzájom prepojené dimenzie, ktoré určujú schopnosť univerzity fungovať v krízových podmienkach.

1. Odolné riadenie univerzity

Prvá dimenzia sa týka schopnosti vedenia univerzity rozhodovať, koordinovať činnosti a rýchlo reagovať na meniace sa okolnosti.

Tradičné štruktúry riadenia univerzít sa často opierajú o zavedené postupy, hierarchické rozhodovanie a pomerne predvídateľné prevádzkové podmienky.

Vojnová skúsenosť ukázala, aká dôležitá je flexibilita, prispôsobivosť, dôvera a decentralizované rozhodovanie.

Účastníci poukázali na viacero praktických prístupov vrátane digitálneho riadenia univerzity, cloudových informačných systémov, kybernetickej bezpečnosti, rýchleho delegovania zodpovedností a zdieľanej zodpovednosti v rámci univerzitných tímov.

Digitálne technológie môžu podporiť kontinuitu fungovania inštitúcie aj vtedy, keď sú zamestnanci fyzicky rozptýlení alebo je prístup do univerzitných budov obmedzený.

Samotná technológia však nestačí. Efektívny krízový manažment si vyžaduje aj jasnú komunikáciu, vzájomnú dôveru, pripravenosť zamestnancov a schopnosť rýchlo reorganizovať inštitucionálne procesy.

Poučenie znie: odolná univerzita nie je nevyhnutne tá, ktorá dokáže predvídať každú krízu, ale tá, ktorá dokáže prispôsobiť svoje systémy riadenia, keď zavedené postupy prestanú stačiť.

2. Odolné vzdelávacie procesy

Druhá dimenzia sa zameriava na udržanie vzdelávania v situácii, keď sa konvenčná organizácia výučby stane nemožnou.

Ukrajinské univerzity museli prispôsobiť vzdelávacie aktivity leteckým poplachom, bezpečnostným obmedzeniam, výpadkom elektriny a internetu i presídleniu študentov a akademických pracovníkov.

Tieto výzvy urobili z flexibility nevyhnutnú vlastnosť organizácie vzdelávania.

Účastníci workshopu diskutovali o prístupoch, ako sú adaptívne rozvrhy, kombinácia online a prezenčného vzdelávania, technológie virtuálnej reality, akademická mobilita a náhradné priestory pre praktickú výučbu.

Osobitná pozornosť sa venovala možnosti využívať chránené vzdelávacie priestory vrátane podzemných laboratórií a učební, ktoré umožňujú prezenčnú výučbu aj pri bezpečnostných obmedzeniach.

Ďalším dôležitým aspektom bola organizácia praktickej prípravy v spolupráci s externými inštitúciami a podnikmi.

Tieto skúsenosti ukazujú, že odolnosť vzdelávania neznamená len presun výučby do online priestoru. Vyžaduje si navrhovať vzdelávacie procesy tak, aby mohli pokračovať v rôznych bezpečnostných, technologických a organizačných podmienkach.

Cieľom nie je zachovať jednu pevne danú formu vzdelávania, ale zachovať samotný prístup ku vzdelávaniu.

3. Odolná fyzická infraštruktúra kampusu

Tretia dimenzia sa týka fyzického prostredia univerzity.

V konvenčných stratégiách zeleného kampusu sa pri rozvoji infraštruktúry často uprednostňuje energetická efektívnosť a environmentálne parametre.

Vo vojnových podmienkach sa však okamžitou prioritou stáva dostupnosť nevyhnutných zdrojov a bezpečných priestorov.

Diskusie na workshope zdôraznili význam alternatívnych zdrojov energie, záložných systémov napájania, spoľahlivého internetového pripojenia, vykurovania a chránených priestorov.

Osobitná pozornosť sa venovala konceptu centier odolnosti kampusu (campus resilience centres) – zariadení schopných poskytovať študentom a zamestnancom nevyhnutné služby v núdzových situáciách.

O energetických systémoch sa diskutovalo nielen z hľadiska environmentálnych parametrov, ale aj z hľadiska bezpečnosti a kontinuity prevádzky.

Digitálne monitorovanie výroby a spotreby energie, alternatívne energetické technológie a systémy energetického manažmentu na úrovni univerzity môžu prispieť k odolnosti aj k udržateľnosti zároveň.

Vzniká tak dôležité prepojenie oboch konceptov: riešenia zavedené pôvodne na zabezpečenie prežitia a kontinuity sa môžu stať aj základom dlhodobej zelenej transformácie.

Viac než infraštruktúra: ľudský rozmer odolnosti

Jedným z dôležitých poučení z ukrajinských univerzít je, že inštitucionálnu odolnosť nemožno zredukovať na budovy, energetické systémy či digitálne platformy.

Univerzity sú komunity a ich schopnosť fungovať závisí od dobrého stavu (well-being) študentov, akademických pracovníkov i administratívnych zamestnancov.

Diskusie na workshope sa preto venovali aj psychologickej podpore, kurzom prvej pomoci, právnej pomoci, dobrovoľníckym iniciatívam a mechanizmom zabezpečenia základných potrieb v núdzových situáciách.

Tieto služby nie sú druhoradými prvkami rozvoja kampusu. V krízových podmienkach sa stávajú nevyhnutnými súčasťami odolnosti univerzity.

Účastníci sa zaoberali aj významom zapojenia študentov, komunikácie a príležitostí, aby sa študenti aktívne podieľali na živote univerzity.

Odolná univerzitná komunita potrebuje viac než prístup k infraštruktúre. Potrebuje dôveru, sociálne väzby, inštitucionálnu podporu a pocit spolupatričnosti.

Tento na človeka zameraný pohľad rozširuje chápanie udržateľnosti kampusu za hranice environmentálnych ukazovateľov – o schopnosť univerzít chrániť a podporovať svoje komunity.

Od odolnosti k zelenej transformácii

Skúsenosti ukrajinských univerzít naznačujú, že transformáciu kampusu treba chápať ako postupnosť navzájom prepojených priorít.

Po prvé, univerzity musia zabezpečiť základnú bezpečnosť a nevyhnutné služby. Patrí sem fyzická ochrana, prístup k elektrine, vykurovaniu, vode, komunikačným systémom a núdzová podpora.

Po druhé, musia vybudovať odolnú inštitucionálnu prevádzku. Flexibilné riadenie, digitálny manažment, prispôsobivé vzdelávacie procesy a spoľahlivá komunikácia sú nevyhnutné na udržanie funkcií univerzity počas narušení.

Po tretie, univerzity môžu prepojiť odolnosť s dlhodobou environmentálnou udržateľnosťou. Obnoviteľné zdroje energie, inteligentný energetický manažment, efektívne využívanie zdrojov a udržateľná infraštruktúra môžu posilniť nezávislosť inštitúcie a zároveň prispieť k plneniu klimatických a environmentálnych cieľov.

Tieto fázy nemusia byť nevyhnutne časovo oddelené. Niektoré zelené technológie, najmä decentralizované systémy obnoviteľnej energie, môžu priamo podporiť aktuálne potreby odolnosti.

Hierarchia priorít je však dôležitá: environmentálne ambície musia stavať na schopnosti poskytnúť bezpečné a fungujúce vzdelávacie prostredie.

Tento prístup nestavia odolnosť a udržateľnosť do pozície súperiacich cieľov. Naopak, uznáva ich vzájomnú závislosť.

Čo sa môžu európske univerzity naučiť od Ukrajiny?

Hoci sa ukrajinská skúsenosť formovala v extrémnych podmienkach vojny, jej poučenia presahujú ukrajinský kontext.

Aj európske univerzity čelia rastúcej neistote súvisiacej s energetickou bezpečnosťou, klimatickými katastrofami, kybernetickými hrozbami, výpadkami infraštruktúry a ďalšími mimoriadnymi situáciami.

Ukrajinská skúsenosť ponúka príležitosť prehodnotiť, či existujúce stratégie rozvoja kampusov tieto výzvy dostatočne zohľadňujú.

Pre manažérov univerzít a plánovačov kampusov z toho vyplýva niekoľko otázok:

• Dokážu nevyhnutné služby univerzity fungovať aj počas dlhodobých výpadkov energie alebo komunikácie?
• Sú štruktúry riadenia univerzity dostatočne flexibilné na to, aby dokázali rýchlo reagovať na mimoriadne situácie?
• Môžu vzdelávacie aktivity pokračovať aj vtedy, keď je fyzický prístup do priestorov kampusu obmedzený?
• Majú študenti a zamestnanci v krízových situáciách primeranú podporu?
• Môžu investície do zelených technológií zároveň posilniť odolnosť inštitúcie?

Tieto otázky naznačujú, že odolnosť by sa mala stať integrálnou súčasťou stratégií rozvoja kampusov, a nie samostatnou otázkou krízového riadenia.

Smerom k odolnému inteligentnému zelenému kampusu

Bratislavský workshop, zorganizovaný v rámci úlohy STICS T6.5 Green Smart Campus, vytvoril platformu na prepojenie ukrajinských skúseností s krízovým riadením so slovenskou expertízou v oblasti udržateľného rozvoja kampusov, živých laboratórií (living labs) a inštitucionálnej spolupráce.

Diskusie ukázali, aký prínos môže mať začlenenie hľadiska odolnosti do stratégií a akčných plánov zeleného inteligentného kampusu.

Prístup živých laboratórií ponúka príležitosť skúmať tieto súvislosti v praxi – zapojením študentov, výskumníkov, vedenia univerzity a externých aktérov do vývoja a testovania riešení.

Medzi potenciálne oblasti patria odolné energetické systémy, digitálne riadenie univerzity, prispôsobivé vzdelávacie prostredie, bezpečnosť kampusu a mechanizmy podpory komunity.

Ukrajinská skúsenosť zároveň zdôrazňuje, že univerzity treba vnímať nielen ako vzdelávacie inštitúcie, ale aj ako nevyhnutné súčasti širšej odolnosti spoločnosti.

Nový pohľad na udržateľné univerzity

Najdôležitejším poučením z riadenia ukrajinských univerzít počas vojny je, že udržateľnosť sa začína schopnosťou chrániť ľudí a udržať nevyhnutné funkcie.

Kampus nemožno považovať za skutočne udržateľný, ak jeho komunite chýba bezpečnosť, prístup k základným službám alebo možnosť pokračovať vo vzdelávaní.

Odolnosť zároveň netreba vnímať ako alternatívu k environmentálnej udržateľnosti. Je to základ, ktorý dlhodobo udržateľný rozvoj vôbec umožňuje.

Skúsenosti, o ktoré sa účastníci podelili na bratislavskom workshope, podnecujú k širšiemu chápaniu transformácie univerzít – takému, ktoré prepája ľudskú bezpečnosť, inštitucionálnu prispôsobivosť, digitálne inovácie, energetickú nezávislosť a environmentálnu zodpovednosť.

Budúcnosť univerzitných kampusov nie je len zelená alebo inteligentná. Musí byť aj odolná.

A cesta k udržateľnému kampusu sa začína tým, že ľudia sú v bezpečí, majú podporu a môžu sa vzdelávať.

Workshop „Green Campus Development, Living Labs and Resilient University Management” sa konal v Bratislave 19. – 22. októbra 2026 v rámci projektu STICS – Smart Transformation and Innovation Consortium Slovakia a prispel k plneniu úlohy T6.5 Green Smart Campus.